T-Mobile Music City
Dátum a čas: 26.11.2010 (piatok) o 18:00
Miesto: Incheba
Dĺžka: kto ako...
Zúčastnili sa: Ľubo, Mišo, Jano, Boris, pekko
Pozvánka: plagat
Ružoví už niekoľko rokov organizujú po Slovensku sériu koncertov pod názvom T-Mobile Music City. Záverečné podujatie sa koná v Bratislave v Inchebe. Akcia je zadarmo, čo je aj jej najväčšou slabinou - natrepú sa tam všetky detváky z okolia. Tento rok boli 3 stage (main, hip-hop, dance), čo bolo asi jediné šťastie. Hip hopový stage praskal vo švíkoch a odfiltroval tým väčšinu tínedžerov. Ostatné boli poloprázdne. Zato priechody medzi nimi boli ako eskalátory - na jednom konci nastúpiš, dav ťa pretlačí až na druhý koniec, kde vypadneš, odbočiť sa nedá. Šatne plné. "Pivo došlo." Obsluha za barom mizerná. Zvuk zlý. Proste organizácia opäť nanič.
Ale po poriadku: večer sme s Borisom (mal chuť na normálne pivo) zašli do Majora Zemana (bol som hladný). Pripojil sa Jano s Janom. Porozprával nám životný príbeh o kupovaní auta. Medzitým sa pritmolil Ľubo a vysvetlil nám, že čas pokročil a mali by sme svižnejšie prejsť na RsK. Ako vždy, nedal som sa dvakrát núkať. Dali sme pár takýchto koktejlov a pobrali sa do Incheby. Cestou sme sa chceli staviť ešte dokúpiť nejakú hnedú minerálku v plaste, ale nonstop potraviny sme minuli. Na Zochovej sme počkali Miša, ktorý nás autom hodil ku Gayparku. Mišo zachránil situáciu a na 22 úder orloja vytiahol z kufra takmer plnú hrušku. S Ľubom a Borisom ju pár kôl v tempe potočili, kým ostalo len na dne. Môžme ísť do Incheby! Ešte sme sa pobavili na chalanoch, čo týpkovi vedľa nacúvali do auta a zdrhli ("veď tam nič nepoznať!"). Ako sme došli, akurát končil Puding pani Elvisovej, tak sme sa rovno naparkovali k baru. Dozvedeli sme sa, že "pivo už nemáme" (už si na to začínam zvykať), rum nikde, ... boli sme nútení objaviť nový strik: fernet s coca colou. Ešte nemá ani názov, treba ho pokrstiť. Slečna za barom na nás vždy skúšala vtedy nepochopiteľné "môže byť citrus?". Až na druhý deň sme pochopili, že nám vlastne chcela dobre. Síce ktovie, či by nás tých 10 % dole zachránilo. Ako áno, ako nie, Polemic sme prechlastali :) Ešte niekedy predtým sme sa chceli skočiť pozrieť na hip-hop stage, tam však držal na schodoch stráž sebavedomý 50 kilový SBSkár, ktorý hore nikoho nepustil, lebo bolo plno. Ako v šatni. Aspoň Borisovi sa tam podarilo rad vystáť a odložiť vetrovky. Keď sa začalo chystať Apollo 440, presunuli sme sa na hlavný stage. Stále poloprázdni. Budem stručný: hladina už bola, vyskákali sme sa, takže asi hrali dobre. Medzičasom sa stratil Ľubo. Po uzavretí hlavného stage sme zašli kuknúť na dance stage, už hrali celkom použiteľne. Bolo však treba započať pátraciu akciu po Ľubovi. Šatňa, WC, tri stage, nikde ani stopy. Potom sa našiel sám. Bez mikiny. Bez mobilu. Ešte aj gate sa mu roztrhli nakoniec. Super bilancia na jeden večer. Poslalil sme sa domov. Boris nočák, Mišo taxi Staré mesto a ja s Ľubom ako vždy na hanbáč. Tu končí príbeh o T-Music City. Zvedavý čitateľ však môže pokračovať ďalším odsekom s podtitulom "Z rozprávky do rozprávky".
V sobotu doobedu sme s Ľubom zhodnotili straty, pokúsili sa spraviť aspoň osnovu, keď už nie rekonštrukciu predchádzajúceho večera. Vybrali sme sa k bratovi po mobil, ktorý má zvyšný a žičal ho Ľubovi. Stade do Auparku, kde Ľubo zahral na T-predavača kamennú tvár (aby zapasoval medzi zákazníkov). Odmenou mu je titull "pán" na žiadosti o novú SIM. Skontrolovali sme, či je Mišovo auto na svojom mieste a išli sme sa naraňajkovať na vianočné trhy. Pozvali sme aj Miša, ale otcovsky nám dohovoril ("Chalani, ste normálni? Sú dve hodiny a vy idete chlastať? Ste ešte opití?") a my sme detsky neposlúchli. Pri prvom stánku nás predavač ohúril svojou "nocou, keď som minul 180 €", dali sme dáke vínka, stretli pár známych (Ľubo začal pracovať na zapĺňaní s mobilom nenávratne stratenej zbierky zbierky čísel mám). Šli sme do Plzne, nech nám nemrznú prsty, kým Ľubovi dám kontakty do jeho čistučkého mobilu. Tam nás zastihol večer a Boris s telefonátom, že v meste je kamoška zo strednej, či nepočkáme. Čoby nie. Po dákom ôsmom sme skočili na trhy, Ľubo schrúmal Námornícky grog (našťastie omylom aj môj) a vrátili sme sa ešte na 2 pokecať do Plzne. Hambáč. Nešla telka, tak sme si ešte 3 hodky dvíhali náladu na youtube (prevažne Novi god a Raj surferovv). Ľubovi sa popri tom ešte spratalo dáke to poldecko-dve domácej. Opití spať. Nedeľa. Zazvonil zvonec a rozprávky je konieic. Detox.
Autor: pekko