Telovýchovná jednota

vychováva telo.


Od 21. juna 2010

RC&P Uphill

Miesto:Ahoj (Rača) - Kamzík

RC&P Uphill je prvým organizovaným pretekom, na ktorom som sa zúčastnil po tom, ako som kúpil bike. Tým mi prirástol k srdcu ako oficiálne otvorenie cyklistickej sezóny. V 2010 som sa nemohol zúčastniť kvôli chate. Tento rok v daný víkend nebolo nič, uphill som si teda nenechal ujsť.
Po márnom nahováraní sa nakoniec nechal zlomiť len Marek. Krátky doobedný pretek sľuboval dostatok času na dlhší výlet v Karpatoch. Ráno som klasicky na poslednú chvíľu (keby som chcel byť presný "po termíne") dopachtil na Kamzík kvôli registrácii, kde ma onálepkovali číslom 78. Za nami už vzali len jediného štartujúceho a osemdesiatku uzatvárajúceho organizátora. RC&P je časovka so štartom jednotlivcov v minútových intervaloch. Prvý šiel o jedenástej. Vysoké číslo nám zaručovalo dostatok času na ... ktorý sa dal všelijako využiť. Po zjazdíku do Rače som sa pred ostrým vetrom skryl medzi panelákmi, kde smo si aspoň v kľude spravil nejaký ten servis bicykla. Napríklad sa mi konečne podarilo opäť spojazdniť tachometer. Po návšteve vychýrených vybrakovaných račianskych potravín som sa pomaly pobral šlapať na štart. Času stále kopa, vyjdem si reku prvý kopček a pobavím sa pohľadom zhora na pretekárov trápiacich sa v prvom najťažšom stúpaní. Pri ďalšom návrate na štart už dorazil aj Marek. Vybehli sme si hore ešte raz. To už bol čas tak akurát na poslednú chvíľu sa naparkovať do štartových boxov. Mareka som zaregistroval pred seba, nech to dobre potiahne a neznervózňuje ma dýchaním na chrbát. Prvý stupák nás naozaj poriadne preveril. Aspoň nebolo blato a dalo sa to celé pekne vyšlapať. Ďalej bola trať tiež suchá a pekná ako vždy. Niekde v polke sa mi podarilo dotiahnuť Mareka (doteraz nechápem), zároveň naše zvítanie však skazil chalan, ktorý nám v svižnom tempe nadelil 1 resp. 2 minúty. Hore to už šlo, vôľa bola. V cieli sme však prišli na to, že sme to poriadne prepálili. Znakokm bola nemožnosť nadýchnuť sa, strašné pálenie v prieduškách, tuberácky kašeľ so stopami na celý deň. Nevadí, aspoň vieme, že sme do toho dali srdce (a hlavne pľúca). S umiestnením a časmi nemôžme byť nespokojní. Počas vyhlasovania výsledkov v komornej atmosfére dorazila čerstvá napapaná Lucia.

Zakladajúc na pôvodnom pláne sme sa vybrali na výlet smerom na Biely kríž a "kam chuť dovolí". Tesne pod Kamzíkom však Marek odrapil lanko na zadnej prehadzovačke. Po krátkej meditácii prejavil technického ducha, kedy našiel vhodný konárik, zarazil ho ako kolík do svojich XT-čiek a po pár šlapoch do pedálov usúdil, že to pôjde a odprevadí nás aspoň po Biely kríž. Týmto nám Marek otvoril brány do ďalšej vzmáhajúcej sa disciplíny a síce single speed. Dali sme singláč úbočím až na peknú cestu, odtiaľ hore asfalt. S 2-3 prestávkami, kedy Marek buď menil konárik, alebo len rukou prehodil prevod a kolík zarazil na nové miesto.
Na Bielom kríži sme sa nechali zlákať na fazuľovú polievku a pivko. Rozlúčili sme sa s Marekom, ktorý sa pobral asfaltom domov, lebo musel ešte stíhať nejakú oslavu. S Luciou sme sa vybrali smerom na Pezinskú Babu s tým, že keď nebudeme vládať, alebo sa nám situácia prestane pozdávať, otočíme to. Fúkal totiž strašný vietor, výstraha 2. stupňa. Hojdajúce sa koruny stromov, praskajúce konáre nad hlavami, popadané stromy a haluze okolo na psychike a chuti bicyklovať veru nepridávajú. Ako sme sa však dostali na východnú stranu Karpát, boli sme pred vetrom viacej krytí a dali sme to pekne naozaj až na Babu. Pred krčmou sme sa poslnili pri kofolke. Cestou späť som nemal chuť tlačiť prvý stupák, vymyslel som preto inú trasu - po žltej smerom na Limbach a naspäť na Tri kamenné kopce. Môj dovtedy obľúbený zjazd už bohužiaľ tiež stihli rozryť lesníci pri ťahaní dreva, takže to nebolo bohviečo. Popílené stromy miestami zavadzali tiež. Jemný pádik na koreňoch prakticky v stoji. Zbytočné odbočenie na turistickú žltú do lesa. Nevadí, aspoň bolo "adventure". Pri výjazde na asfalt som si nepamatal, kde pokračuje žltá, tak sme zbytočne vyšlapali asi kilák dohora. Našťastie nás otočili znalí turisti. Pozreli sme si jazierko, chatovú oblasť a šli sme naspäť. Odbočka bola 50 m nižšie, ako sme sa vynorili z lesa. Pokračovanie už bolo priamočiare. Kochali sme sa prírodou, kde nikoho nebolo, akurát čo dáki experti s Octavkou zacúvanou hlboko do lesa kradli na zadné sedadlá drevo. "K videniu len na Slovensku!" Návratom na Biely kríž sme si ozaj vychutnávali zjazdíky. Z Bieleho sme to úž pustili len asfaltkou, aby Lucia stíhala domov. Sám som si ešte šmykol úsek Krasňanskej kúrie a singlík okolo Vydrice.
Úžasný deň na bike za nami. Kiež by bolo takých v sezóne čo najviac.

Dátum a čas: 09.04.2011 10:00

Miesto: Bratislava - Kamzík

Zúčastnili sa: Marek, pekko

Doprovod: Lucia

Propozície: uložená stránka

Výsledky: v PDF

Autor: pekko

Späť